Dvere

 Ako malý chlapec som si vždy obliekol z otcovej skrine čierne sako ktoré svojou dĺžkou siahalo až pod moje kolená. Ruky som mal utopené v dlhých čiernych rukávoch ktoré prevísali od dlaní asi šesťdesiat centimetrov. V kuchyni som si ukradol maminú drevenú varešku a sestre hellovinský klobúk. Bol som takzvaný čarodej Bonie.

    Väčšinou som ako moju asistentku používal našu kočku Packu. Bola milá jemná a hlavne veľmi dobre spolupracovala. Moje kúzlo spočívlo v tom že som jej dal okoštovať kúsok šunky pretože ako maškrtu nič iné nejedla a následne som jej otvoril kúzelnú skriňu, moju izbu , a trošku som jju tam donútil vbehnúť. Následne som dvere zavrel, zdvihol ruku s vareškou nad seba, zamával ako Harry Potter, vyslovil nejaké to zaklínadlo a nakoniec pre istotu tri krát potrieskal po dveroch.

    Po otvorení dverí sa tam mačka už nenacházdala. Vždy ako som ju takto začaroval mi vedela vyčarovať úsmev na tvári. Dva či tri krát som sa ešte zatočil v izbe pre istotu či naozaj tam niekde nie je a rozbehol som sa z mojej izby naprieč chodbou až ma zastavili dvere od spálne mojich rodičov. Nedočkavo som zasa zamával vareškou, otvoril dvere...

A samozrejme Packa sedela predo dvermi s natiahnutou prednou packou ako keď kúzelníkova asistentka dáva najavo že je v poriadku a kúzlo sa podarilo. Koniec koncov až taký kúzelník som nebol. To skôr mačka bola vymrdaná. Tak ako každý kúzelník mal v tom nejaký trik tak isto mačka vedela že v spálni mojich rodičov ju čaká slaná odmena v podobe šunky. Pootváral som okná a stačilo už len vyplašiť z izby Packu ktorá cez strechu preliezla do druhej izby.

A takto nejako vznikli moje prvé kúzelné dvere cez ktoré som začal prechádzať do svojho sveta ako štiria súrodenci Peter, Suzan, Edmund a Lussy. Dvere od mojej detskej izby ktoré si snáď aj na smrteľnej posteli budem pamätať, akoby som stál momentálne pred nimi.

     No existujú na svete i také dvere ktorým sa radšej vyhýbame ako napríklad dvere domovnice ktorej dlžíte už mesiac nájom. A potom sú tu dvere do ktorých sa radi vraciate podaktorí, ako dvere domova. Dvere sú čarovná vec aj keď to vypadá na úplne obyčajnú plastovú ,drevenú sklenú vec, vždy za nima sa niečo deje.